Dar reči

Autor: Pavla Somorová | 11.8.2016 o 0:44 | (upravené 12.8.2016 o 16:38) Karma článku: 5,23 | Prečítané:  372x

 "Môj syn rozprávať nezačal. „Mama“ a „meme“ boli zvuky, ktoré dlho nepatrili k ničomu konkrétnemu. Mal takmer 6 rokov, keď pochopil, že „mama“ a tá osoba, ktorá sa naňho od narodenia usmieva a hovorí si mama, je jedno a to isté."

Nedávno som s jedným žiakom strednej školy písala sloh na tému „Jazyk a jeho význam“. Pri formulovaní mládencových myšlienok som sledovala aj tie vlastné.
   Od úvah o materinskom aj cudzom jazyku som sa dostala k schopnosti reči ako takej. 
Reč je dar.
Samozrejme, ako všetko ostatné v našom živote, čo je bežné, si tento dar neuvedomujeme. Až do chvíle, keď prestáva byť bežný.
Ako v prípade môjho autistického syna. O jeho (ne)rozprávaní píšem v článku „Nečakám na žiadne „potom““. To, že sa mi ako prvé narodilo autistické dieťa, prinieslo do môjho života veľa poznania. Autizmus nie je jediná diagnóza. Oneskorený psychomotorický vývoj bolo to, s čím sme sa od prvých minút jeho života potýkali. Neschopnosť udržať v sebe stravu. Oslabené svalstvo, padajúca hlavička. Minimálny očný kontakt. Žiadne detské žvatlanie a džavotanie.
Krásny farebný leták s tabuľkou a veselými obrázkami, na ktorých bolo znázornené, ako zdravé dieťa psychomotoricky napreduje v tom-ktorom mesiaci svojho života, som po polroku definitívne hodila do koša. Matúško začal dvíhať hlávku ako niekoľkomesačný. Koníky pásol, keď už mal prvý polrok života dávno za sebou. Ako ročný začal loziť po štyroch, pár dní po prvých narodeninách si konečne sadol. Chvíľu sa hojdal, akoby sedel na plaváku, potom padol do strany. Ďalšie dva roky trvalo, kým začal sám chodiť. Rozprávať nezačal. NORMÁLNE rozprávať. „Mama“ a „meme“ boli zvuky, ktoré dlho nepatrili k ničomu konkrétnemu. Mal takmer 6 rokov, keď pochopil, že „mama“ a tá osoba, ktorá sa naňho od narodenia usmieva a hovorí si mama, je jedno a to isté v dvoch rovinách a vedome tak na mňa zareagoval. Každý fyzický aj inteligenčný krok vpred bol vždy sprevádzaný veľkými ováciami jeho okolia. A mojím jasným uvedomovaním si, že veci normálne nie sú až také samozrejmé. Toto poznanie sa ešte väčšmi prehĺbilo, keď sa mi narodil druhý syn. Mocný a zdravý. Každým dňom, ba – pri takom malom dieťatku – každou minútou som s úžasom sledovala Zázraky. Obdivovala som dokonalosť Prírody. Šimonko už v pôrodnici dvíhal hlávku. Mal pár týždňov, keď sa pretočil na bruško. Štyri mesiace, keď začínal loziť, pol roka, keď sa sám postavil a osem mesiacov, keď začal chodiť s pridŕžaním sa nábytku. V panike som volala rehabilitačnej sestre, s ktorou sme sa vďaka Matúškovi výborne poznali. „Ak to robí sám, je na to pripravený.“ upokojovala ma. Príroda je dokonalá.
Dnes má 4 roky a ja to zvyknem už len žartovne zhrnúť do vety: „Šimonko sa hýbe a rozpráva aj za Matúška.“
Veru, aj rozpráva. Vďakabohu.
Lenže – ako každé dieťa v jeho veku, aj on napodobňuje, čo vidí okolo seba. A teda aj svojho požehnaného brata. Pri obede vystrčí ruku pred seba. U Matúška to znamená, že si prosí dupľu. Pri hre začne znenazdania škriekať a rozhadzovať hračky. U Matúška prejav nejakej nepohody. Vykrikuje „mememe“ a mnoho ďalšieho.
Viem, že je to len obdobie, ktoré rýchlo pominie.
Ale verím, že čistá dušička môjho mladšieho syna rozumie môjmu rozprávaniu o dare, ktorý dostal. A tak mu to ňom vždy porozprávam. O dare reči. A o šťastí, že môže tento dar využívať. Keď som mu to rozprávala prvýkrát, zareagoval: „Ale dalček, mama, to je to, čo sa dáva na nalodeniny a je to zabalené v papieli.“ No pekne. Občas však darčeky dostávame aj vo všedný deň, pretože ak sme vnímaví, dokážeme aj vo všednosti nájsť zázrak života. A s vďakou a pokorou v srdci tieto darčeky prijať. Aj bez ozdobného papiera.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď sa hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?