Ondrík

Autor: Pavla Somorová | 22.5.2016 o 10:27 | (upravené 21.10.2016 o 13:15) Karma článku: 8,52 | Prečítané:  2430x

      Kráča po chodníku rýchlym krokom. Na hlave rednúce vlasy, na tvári husté strnisko. Pod ramenom malý plyšový macík.

Mierne zhrbený, krk trochu natiahnutý dopredu - akoby chcel držaním tela chrániť svoju detskú dušičku pred vonkajším svetom. Celý sa schúliť do seba.

      Kráča plynulo, a predsa vytvára dojem, že každý krok vopred starostlivo zvažuje.
Ľudí okolo seba si nevšíma. Sústredí sa na peniaze vo svojej hrsti. Znova a znova otvára dlaň a kontroluje drobné mince.
Príde k stánku so zmrzlinou, vysype mince na tanierik. Netrpezlivo prestupuje na mieste a čaká. Občas sa dotkne svojho macíka - presvedčí sa, či je tam a ramenom ho ešte silnejšie pritisne k hrudi - pocit bezpečia, ktorý si nosí stále so sebou. 
Slečna za pultom mu zakrátko podá kornútok s tromi kopčekmi a vyloží na tanierik bloček z pokladne. Vedľa tanierika je veľká miska plná takýchto bločkov. Na zmrzline sa nikto nezaujíma o potvrdenky, ostávajú tam a postupne zapĺňajú nádobku.
Ondrík sa načiahne najprv pre zmrzlinu, ktorú si preloží do druhej ruky, potom pre bloček. A potom sa načiahne k pultu opäť - jeho prsty sa zaboria do bločkovej misky a vezmú plnú hrsť tých zabudnutých papierikov. Pár sa ich rozletí po okolí. Slečna za pultom sa bezradne prizerá.
Ondrík si ju nevšíma. Nevšíma si nikoho a nič. Teraz sa sústredí už len na svoje sladké studené potešenie. Odchádza pomalým krokom. Krk mierne natiahnutý dopredu, plecia zhrbené. Macík ponad jeho rameno na mňa spiklenecky žmurkne. Zakývam mu na rozlúčku. Však sa onedlho opäť uvidíme - Ondrík miluje zmrzlinu ako všetky deti. Aj moji dvaja synovia. Sme tam pravidelnými hosťami, vídame ho často. 

      Nikdy som nebola dostatočne blízko, aby som ho počula pýtať si zmrzlinu. Neviem ani, či vie rozprávať. A či vie počítať. Dajú mu doma vždy presnú sumu, alebo si vie vyrátať, koľko kopčekov mu vyjde a či dostane aj výdavok?
Nehľadám odpovede na tieto otázky.
Nehodnotím a nesúdim.
Som len pozorovateľ.
Akonáhle sa vonku oteplí, vstupuje Ondrík do môjho života tak, ako šum stromov alebo spev vtákov.  
Neviem ani, či sa naozaj volá Ondrík. Nazvala som ho tak len vo svojom srdci.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?