Oslava

Autor: Pavla Somorová | 12.5.2016 o 9:14 | (upravené 21.10.2016 o 13:08) Karma článku: 6,85 | Prečítané:  417x

Mám dvoch synov. Matúška a Šimonka. Matúško je narodený v marci. Šimonko tri roky po ňom v apríli. Narodeniny oslavujú spolu. 

      Keď mal Matúško päť a Šimonko tri roky, mala som akýsi tortový ošiaľ a piekla som každý mesiac jednu tortu nie len deťom, ale aj ostatným členom širokej rodiny.
Zo Šimonkovho nadšenia vlastnou tortou oblepenou Lentilkami a s dvomi sviečkami navrchu vzniklo veľa fotiek.  

      O rok na jar už mali opäť spoločnú tortu. Neprešlo ani pol roka a Šimonko sa dožadoval opäť torty s cukríčkami. Môj trojročný chlapček, ktorý rozpráva aj za svojho autistického staršieho brata, t.j. dvakrát toľko ako normálne dieťa a asi desaťkrát toľko, ako dokážem za deň absorbovať, ten rok nejako nechcel pochopiť, že narodeniny sú iba RAZ do roka, a teda ďalšia torta bude až o rok.

      Na vine bude asi taktrochu aj naša "rodinná nástenka", ktorú som odkukala od bývalej svokry, pretože ju považujem za skvostný nápad. Na nástenke sa nachádza všeličo možné, čo nejakým hmotným spôsobom dokumentuje náš rodinný život. Sú tam špendlíkmi všetkým na očiach pripichnuté napríklad vstupenky z pekného koncertu, cestovné lístky, letáčiky zo zaujímavých miest, pohľadnice od priateľov (áno, aj dnes sa to ešte robí: niekto na dovolenke kúpi, napíše a POŠTOU pošle pohľadnicu, ktorú si ja potom nájdem v schránke!), drobné suveníry, papierová medaila zo škôlky, prvé kresbičky mojich detí, maturitné oznámenia mojich bratov a švagrov atakďalej atakďalej. A fotografie. Množstvo fotografií. Väčších, menších aj celkom drobných. Fotôčky z dávnych preukazov, fotky z výletov, dovoleniek, triedne fotky detí zo škôlky... a fotokoláž zo Šimonkových druhých narodenín.

Dlho som počúvala o „tolte s cuklíčkami“, kým sme sa konečne dočkali nejakej kalendárovej príležitosti – obaja chlapci majú na jeseň meniny. Mesiac po sebe.

Nastal teda deň D, deň druhých menín a zostrojili sme spoločnú oslavu. Bol štvrtok, Matúško mal prázdniny, bola som s ním doma, Šimonko bol v škôlke – škôlka prázdniny nemala. Zo škôlky ho vyzdvihla moja mama, t.j. babka a spolu s ňou prišiel autobusom. Rada im tieto poobedia 1x za týždeň prenechám, obom im to veľa dáva. Pre moje mladšie dieťa je veľkým zážitkom už len samotná cesta autobusom :-).  Ale aj debaty s babkou.
Ja som medzitým upiekla jednoduchý, ale famózny tortokoláč, poliala ho čokoládou a nalepila naň Lentilky v tvare: Š, srdce, M, (Šimi, Matúško a Láska) Celkom som bola so svojím dielom spokojná. Od dokonalosti ho delilo len to, že čokoládová poleva nestihla celkom stuhnúť.

      Keď prišli babka so Šimonkom domov, dala som tortu na stôl do obývačky, museli byť aj sviečky: „Ja cem ožanžovú!!!“ kričal Šimi celý vo vytržení od radosti. A Matúškovi červenú, takže dve. Zjašení boli z toho obaja do zbláznenia. Sviečky horeli pol sekundy, Matúško ich sfukoval NOSOM tak, že pri tom skoro zhorel. Nejakým zázrakom sa mu podarilo sfúknuť iba jednu a práve červenú, takže Šimi celý šťastný sfúkol svoju oranžovú. A začal nájazd kobyliek: „Ja papám iba cuklíčky!“ a papali obaja IBA CUKRÍČKY, t. j. Lentilky vlepené v čokoláde... Matúško okrem toho ešte kreslil prstom do roztápajúcej sa čokolády nejaké Monetovské skice a Šimi popri lovení Lentiliek zistil, že ich môže do torty aj zapichovať, t.j. zatláčať ich do hĺbok koláča prstom, a tak urobil tri krátery: „Aha, mama, aké oblovské jamy som splavil !!!“
Malý Monet a ešte menší Picasso pokračovali v čokoládovom diele skazy aj na drevenom stole, čalúnenom gauči, babkinej sukni, mojom tričku a potom na všetkom, čoho sa dotkli cestou do kúpeľne.
Boli veľmi šťastní.
Aj ja. Z blaženého stavu ma nevytrhlo ani polhodinové čistenie obývačky a z nej vedúcej čokoládovej stopy k umývadlu.

      Famózny tortokoláč sa sám dožaduje: „Zjedzte ma!“. S mamou sme dokopy zjedli 5 kúskov. Deti žiadny. Ani večerať v ten deň nechceli. Však de facto zjedli 4 malé krabičky Lentiliek.

      Večer som zaspávala s dobrým pocitom, že tento deň sa mi naozaj rátal. Dať spontánne trochu radosti a dostať jej stonásobne viac naspäť. Dočasná čokoládovňa v obývačke mi túto radosť nemohla pokaziť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?