Via

Autor: Pavla Somorová | 13.5.2016 o 9:47 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  95x

(Ne)báseň zrodená 11. 6. 1995. Mala som 18 rokov.  Keď si to čítam dnes, vidím v tej prvej časti autistu. V čase písania som o autizme ale netušila vôbec nič. Ani to, že taká diagnóza existuje.   

I. Via

Stojím na ulici a hľadím na jej koniec.
Chvíľku premýšľam, prečo sa približuje
(ten koniec ulice),
no potom zabudnem, o čom som premýšľal,
a tak nechám fungovať mozog naprázdno.
Zrazu preletí okolo mňa kratučká myšlienka.
Len tak - bzunk! - a už jej niet.
Snažím sa spomenúť si,
o čom bola.
A potom si uvedomím, že hýbem nohami.
Kráčam po tej ulici.
Keď sa ocitnem na konci,
stojím a hľadím za roh na ďalšiu ulicu.
Nepáči sa mi.
Preto sa otočím a idem naspäť na začiatok.
Ten sa stretá s inou ulicou,
ktorá sa mi tiež nepáči, a tak,
keď tam dôjdem, znova sa otočím...
Toto je MOJA ulica.
Kráčal som po nej včera, predvčerom,
aj mnohokrát predtým.
A vždy stretám veľa ľudí.
Náhlia sa na začiatok alebo na koniec
a potom vždy zmiznú za nejakým rohom.
Stretám známych i neznámych.
Tí známi sa zdravia: "Dobrý deň!" alebo "Zdravíčko!"
a tiež: "Dobrého zdravia!"
A niektorí to vedia povedať úplne po svojom:
"Á! Dooobrýýý deeeň!!" a otvoria pri tom náruč,
akoby chceli pojať celý svet.
To sú veľmi dobrí známi.
Tí cudzí len prejdú okolo, občas sa pozrú.
A uhýbajú sa mi.
Musia,
lebo ja sa neuhýbam nikdy.
Keby som bol malou myškou v poli, 
ostávala by za mnou uzučká cestička rovná ako pravítko.
Na ulici za mnou neostáva nič, len ulica;
a čím som bližšie k jej koncu,
tým je za mnou dlhšia.
Keď som tadeto kráčal prvýkrát,
hľadel som pred seba a videl som,
že ulica sa skracuje.
Dostal som strach, že až dôjdem na koniec,
nič z nej neostane, a ja že už nikdy po nej nebudem môcť kráčať.
Preto som sa otočil. Chcel som sa rozbehnúť naspäť,
a vtedy som zbadal,
že je takmer celá za mnou.
Odvtedy viem, že vždy, keď ju prejdem,
môžem sa obrátiť a kráčať po nej znova.
Preto som tadeto išiel už mnohokrát, predvčerom
aj včera.
Aj dnes.

II. Via et tristitia

Dnes však ulicou nejdem sám.
Čosi sa plazí predo mnou a hneď zase za mnou.
Omotáva ma to neviditeľnou hmotou.
Sivou hmotou.
Ja viem, že je sivá - cítim to.
Nedovolí mi to počuť vrúcne pozdravy priateľov.
Počujem len všeliaké hlasy.
Zlievajú sa v jedno vzdialené šumenie, 
ktoré mi pripomína volanie o pomoc.
Kráčam pomaly a premýšľam,
prečo som taký smutný.
Veď sa mi nič nestalo.
Nič.
Dnes sa neviem tešiť z toho, že môžem kráčať po mojej ulici.
Ten sivý smútok mi to nedovolí.
Dopraje mi ale počuť spev vtákov -
znie ako nárek stratených duší.
A tváre mojich známych ale i cudzích ľudí
vyzerajú ako voskové masky.
Široké spektrum grimás -
začudovanie, hnev, údiv, pobavenie, úsmevy,
nehybné výrazy...
Všeličo sa dá vidieť na tvárach voskových figurín.
Zablúdil som v obrovskom panoptiku.
Zúfalo sa snažím nájsť dvere, ktorými by som sa dostal von.
Snáď keby som skočil do rieky
a zmyl zo seba tú sivú ťažobu...
Plával by som chvíľu proti prúdu,
doma by som sa osušil
a zajtra by som sa vrátil
znova na moju ulicu.
A všetko by bolo opäť ako predtým.
Mŕtve tváre by zmizli, spev vtákov by znel veselo
a vrava ľudí by svedčila o pulzujúcom živote.
Len sa zbaviť toho sivého, ťažkého...

III. Via et fluvius

Stojím na ulici a hľadím na jej koniec,
ktorý sa približuje.
Potom si uvedomím, že kráčam,
párkrát ešte prejdem hore-dolu.
Potom sa vyberiem k rieke.
Za chvíľu som na moste s kovovým zábradlím.
A potom padám.
Krátko - most nie je vysoký.
Ale stihnem si ešte spomenúť:
- na moju ulicu. Zajtra sa vrátim odľahčený, šťastný...
- a na to, že som sa nikdy
nenaučil plávať
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?